NIKLOVÁ HUTA n.p. Sereď

AKTÍVNI OBČANIA ZO SEREDE SA ROZHODLI RIEŠIŤ JEDEN Z NAJVÄČŠÍCH NERIEŠENÝCH EKOLOGICKÝCH PROBLÉMOV NA SLOVENSKU

Objekt NIKLOVEJ HUTY v súčasnosti

Niklová huta v Seredi bola budovaná od roku 1961 a v čase najväčšej slávy zamestnávala 1400 zamestnancov. Posledná niklová ruda bola spracovaná v roku 1992 a národný podnik NHS bol daný do likvidácie.

Následne bol rozsiahly areál vtedy už bývalej NHS rozpredaný súkromným vlastníkom. Skupovali najmä výrobné haly, ktoré si však k ďalšiemu využitiu vyžadovali výrazné prerábky a modernizáciu.

Takmer všetky haly sú dnes využité, až na hlavnú dominantu – budovu bývalej „mlynice“, ktorá spolu so 100 metrov vysokým komínom, je dominantou bývalej NHS viditeľnou aj z rýchlostnej komunikácie R1.

Ďalšou dominantou viditeľnou už na prvý pohľad, je skládka lúženca, ako odpadu po výrobe niklu. Ide o asi 5 MILIÓNOV ton jemného prášku, ktorý je pri veternom počasí masívne rozfukovanýv smere vetra, veľa krát priemo na obec Dolná Streda a mesto Sereď.

(autor článku: Miroslava Sabová Dudášová)

Environmentálne záťaže pri Niklovej hute v Seredi trápia obyvateľov mesta aj okolitých obcí už takmer tri desaťročia. Hoci existujú štúdie o znečistení regiónu aj o chronických ochoreniach obyvateľov vplyvom úniku znečistenia, jediným výsledkom sú do dnešného dňa iba štúdie a prísľuby na riešenie. Aktivisti sa preto rozhodli zmeniť zaprášený región na zelenší kus zeme. Vyhlásili petíciu Z čiernej na zelenú.

Niklová huta Sereď bol štátny podnik, ktorý od začiatku výroby v roku 1963 vyprodukoval ročne 300 tisíc ton redukovanej rudy, čo v praxi znamená jemného kovového prachu. Po ukončení výroby si v 90. rokoch areál samotného podniku rozparcelovali vo verejných dražbách súkromné firmy, čím sa štát zbavil zodpovednosti. Dnes z podniku zostala skládka lúženca s hmotnosťou až 6 miliónov ton, s výškou až do 40 metrov a areál, ktorý dodnes využívajú súkromné firmy.

Podľa rozborov z terénneho výskumu v roku 2010 sú v pôde v blízkosti skládky kritické hodnoty koncentrácie ťažkých kovov, najmä niklu a chrómu. Hoci existujú štúdie o znečistení prachovými časticami v rádiuse až 50 kilometrov, o znečistení pôdy aj podzemnej vody, ale aj o chronických ochoreniach obyvateľov vplyvom úniku znečistenia, ani v roku 2020 neprichádza k riešeniu problému. Existujú iba prísľuby na riešenie.

Problém, ktorý ohrozuje nielen obyvateľky a obyvateľov Serede a okolitých obcí, ale aj Galanty, Sládkovičova, Piešťan, Dunajskej Stredy aj Bratislavy, chcú aktivisti riešiť novým tlakom na vládne orgány. Prichádzajú s návrhom konkrétnych krokov, ktoré žiadajú splniť v čo najkratšom čase. Trápi ich najmä ochrana zdravia obyvateľov celého regiónu, ale aj budúcich generácií.

Oslovujú osobitne Ministra životného prostredia SR, Ministra pôdohospodárstva SR a Ministra zdravotníctva SR, od ktorých žiadajú, aby urýchlene prijali nasledovné opatrenia:

  1. Analyzovať aktuálny právny stav environmentálnych záťaží a zabezpečiť dohľad nad plnením úloh vyplývajúcich z požiadaviek zákona a schváleného štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží.
  2. Zabezpečiť rozšírený a funkčný monitoring kvality ovzdušia, podzemných vôd a pôdy, zabezpečiť dohľad a pravidelné vyhodnocovanie potenciálnych rizík spojených s haldou lúženca a areálom bývalej niklovej huty.
  3. Vypracovať analýzu vplyvu environmentálnych záťaží na kvalitu verejného zdravia, so zameraním najmä na choroby dýchacieho ústrojenstva, onkologické ochorenia a výskyt alergií.
  4. Vypracovať komplexný projekt rekultivačných a sanačných opatrení spolu s časovým harmonogramom tak, aby sa eliminovalo sekundárne znečisťovanie vôd, pôdy a ovzdušia.
  5. Pripraviť a spustiť financovanie sanačných prác v čo najkratšom možnom čase.

Znenie petície spolu s možnosťou podpísania petície nájdete TU: https://www.peticie.com/z_iernej_na_zelenu_-_peticia_za_rieenie_environmentalnych_zaai_sere__niklova_huta__areal_byvaleho_podniku_a_skladka_luenca_skezga221_a_skezga222

Zapojiť sa do podporného tímu petície môže ktokoľvek. Link na stiahnutie petičného hárku spolu s presným manuálom, ako zbierať podpisy, nájdu dobrovoľníci tu: https://drive.google.com/file/d/1Qi7r4c1yb2ZLzicwgMtS-SZ5izDzYsqo/view?usp=sharing

Aktuálne informácie k priebehu petície budú zverejňované na FB stránke www.facebook.com/peticia.niklovka

Každý tak bude mať možnosť, pomáhať meniť náš región na zelenší kus zeme.

Členmi petičného výboru sú občania a občianky Serede aj blízkej Galanty. Zástupcom petičného výboru je environmentalista Viliam Javor a kontaktnou osobou pre médiá je Miroslava Sabová Dudášová, ktorú možno kontaktovať na peticia.niklovka@gmail.com.

16 Responses

  1. To znamená že keď z luženca vznikne zeleň tak už nebude znecistovat spodné vody atď

  2. S haldou luzenca sa doteraz len kseftovalo a nabalovalo viacero majitelov a spekulantov. Uz je nacase aby do toho razne zasiahol štát a nariadil razne opatrenia. Cize nielen kseftovat a zarabat ale hlavne aj sanovat a odstranovat nasledky. Majitelia maju mat nie len kseft ale aj zodpovednost. Peticia by mala byť nastavena tak aby mala mat za ulohu nastartovat štatne organy na razantne enviromentalne opatrenia pre majitelov a ich kontrolu aj s postihom pre zanedbania a nedodrzania opatreni ktore štat nariadi. Ale peticia na zazelenanie na naklady štátu teda nas obyvatelov je absurdna

  3. Obyvatel 28. júna 2020, 12:20 – o tom, ako vec NEriesila policia a ako dostatocne NEkonalo mesto ale aj okolite samospravy sa s obcanmi podelime.

  4. Mali by vysadit okolo znecistenych pod konope, nakolko studia preukazali, ze konope dokaze zbavit podu tazkych kovov!!! Uz by sa mali zamysliet a zlegalizovat cannabis aby prosperoval stat ci uz v medicine a hlavne v ekonomike!

  5. Prepáčte ale že tak ako luženec vás netrápi baterkaren taktiež v niklovke,také smrady čo tam vypúšťajú to asi nikde nieje nedá sa ani dýchať ale to nieje vidieť,tak s tým nikto nič nerobí alebo nemôže,ja by som bol zato nech sa to čím skôr odvezie čo sa týka luženca nech nám to toľko nejde do spodných vôd a nerozfukuje nám to po meste nie to zasypať a akože je to vyriešené lebo je to zelené

  6. To je asi tak keď si povie upratovačka čo je mokré je čisté,luženec sa zasype ale to čo pôjde do zeme to už nikoho trápiť nebude hlavne že je to zelené a budeme tu mať malé enviromentálne Karpaty

  7. Robí sa to tak všade 250-500 miliónov za likvidáciu,a kam s tým.?Do mora? Nikto to nikde nebude chcieť.Jedine nájsť investora,ktorý to vezme na ďalšie spracovanie.Ale o tom sa môže len snívať.

  8. Milan 28. júna 2020, 22:11 – mate pravdu !!

    Napiste prosim adresu pana „Sa To odvezie“. Radi ho budeme kontaktovať.

  9. Pre Milan 28. júna 2020, 22:11

    Whataboutism je prejav blbych ludi ked sa nevedia nijako zmysluplne zapojit do diskusie. Nikto tu nepise ze zadrbanie spodnych vod nie je problem ale kazdy kto ma ukoncenu zakladnu skolu vie ze preniest 6500000 ton luzenca + X mil ton zeme pod nim ktora je tiez zamorena, nevedno kam vie ze to je nerealne. Zarastenie pomoze proti rozprasovaniu a ak sa v buducnosti najde aspon jeden taky genius ako ty tak to lahko odhrabu a odvezu…

  10. Pre Obyvatel: Máte absolútnu pravdu a tak by to malo byť. A ako bola skutočne vyvodená zodpovednosť voči majiteľom za viditeľné prášenie po okolí a do našich domov? 30 rokov nijako ! Takže s vami súhlasím okrem poslednej vety. Pretože sanácia a zazelenanie skládky je z poznania tejto problematiky najlepšie riešenie z tých zlých. Dobré riešenie a teda zbavenie sa lúženca ako nebezpečného odpadu z tejto lokality je iba fikcia pre neznalých – bez urážky. A tak namiesto spochybňovania obsahu tejto petície, teda riešenia, ktoré by viedlo k sanácii a fixácii lúženca a jeho kompletnom zazelenaní, dajme tomu šancu. Lebo jej možný výsledok, to znamená, že to tu prestaneme žrať a dýchať je nespochybniteľný.